Depresia podľa Stanislawskeho

By maros, 5 September, 2024
Dátum
10.07.2024
Posádka
Petra, Pali, Miloš

Tretí deň tatranského sústredenia. Večer pred sme vybrali dnešný končiar, Čierny štít. Ráno dávame rýchle raňajky a 7:15 vyrážame. Kondička posádky veľmi  dobrá vzhľadom na ťažké večery. Hodina a pol a už ho vidím, hen, fešáka, tristo tatranských hrmených. Čaká nás Stanislawskeho depresia Pali nalieza prvý. Lezenie pekné, jedna dĺžka krajšia ako druhá. Na jednom štandíku si od Peti nesmelo pýtam kladivko a skúšam nabíjanie skoby. Počasie nám praje, výhľady do doliny a na okolitú panorámu sú ozaj skvostné. Vravím si, že som sa mohol aj natrieť, ruky a uši mám dopečené ako 🐷 Vylezieme päť dĺžok a sme pod vrcholom. Prezúvame do civilu a hneď sme na vrchole. 

Na vrchole samozrejme fotečka a povinná identifikácia štítov. Stretávame sa tu s Marošom, že vraj sa podobáme 🙃 Sledujeme ešte Poliakov ako naliezajú na hrebeň čiernych veží a Petra len krúti hlavou, čo to tam stvárajú. Čas na zostup v našej réžii. Hľaadám mužíkov, ale aj tak idem zle. Keď sa otočíš a vidíš Petru ako stojí dvadsať metrov za Tebou, zle je 😄 S pomocou sme opäť na dobrej ceste a počúvame hororové príbehy s minulých kurzov. Bola to taká malá predzvesť toho, čo čaká aj nás 🙂
Na chatu prichádzam smädný ako Odin na polceste do Asgardu. Dávame vytúžené pivko, jedno, druhé, tretie ...