Vysoké Tatry

Predĺžený víkend takže celý pondelok k dispozícii. Síl už ubudlo, tak večer pred plánujeme už len niečo jednoduchšie. Po zdĺhavej diskusii, ktorá sa niesla v duchu vymenovávania môjho wishlistu a Petrinho nie ! sme sa dohodli na galérii Ostrvy a možno ďalej. Absolútne sa nesťažujem. Počasie na štýl predchádzajúceho dňa, takže nemá zmysel dáka expedícia.

Keď Petra pri plánovaní dnešného dňa sebavedomo zahlásila že Soliskový hrebeň, až mi mráz prebehol po chrbte. Akosi som túto kapitolu už na tento rok uzavrel. Hlavne po Petriných slovách pri poslednom pokuse citujem "Asi nám to nie je súdené, akoby sa tu malo niečo stať".

Prvý októbrový víkend trávim s kamrátkami v Tatrách. Počasie má ďaleko od vytúženého babieho leta, zima, dážď, a tak len trajdám tatranskými chodníkami. Ako sa blížime k autu na Štrbskom Plese pripravený na odchod domov sa ma kamrátka pýta kedy sa chystám najbližšie do Tatier. Vravím, že asi až keď napíše Peťa. Prisahám Bohu neprešla ani pol hodina a Peťa píše, že posledný októbrový Tatry.

Alebo aj Vareškový hrebeň, len nech nemám v každom nadpise slovo hrebeň. Brúsil som si naň zuby už niekoľko rokov, ale vždy sa vyskytlo niečo "lepšie". A keďže Megi prežila včerajšok a je stále na palube, tak je to ideálna voľba. Dvoječku by mohla zvládať.

Medená veža je kultový slovenský film s hviezdnym obsadím. Teda asi, poznám len Milku Vášáryovú, ktorá bola za mlada že fúú, aj staršia veď čo 🙃. Tak som si to z nostalgie minule pustil. Nevidel som to dobrých dvadsať rokov a vôbec som si to nepamatal. Je to strhujúca vzťahová dráma odohrávajúca sa v krásnej, divokej prírode Vysokých Tatier.

Večerné plánovanie bolo pred posledným dňom celkom jednoduché. Chcelo by to nejakú poriadnu túru, nejakú peknú bodku. Teda nejaké lezenie a potom hrebeňovka.

Ako každý večer je úlohou mňa a Paliho vybrať cestu na ďalší deň. Predpoveď počasia je dosť zlá. Zvrhnúť sa to má už okolo jedenástej. Vyberáme teda nejakú ľahšiu a rýchlejšiu cestu. Každopádne človek mieni Pán boh mení. Rozumej Petra mení 😅 O ceste knihou sme sa už bavili viacej večerov, vraj veľmi pekná cesta a chcela aby sme ju preliezli celú až na vrchol.

Tretí deň tatranského sústredenia. Večer pred sme vybrali dnešný končiar, Čierny štít. Ráno dávame rýchle raňajky a 7:15 vyrážame. Kondička posádky veľmi  dobrá vzhľadom na ťažké večery. Hodina a pol a už ho vidím, hen, fešáka, tristo tatranských hrmených. Čaká nás Stanislawskeho depresia Pali nalieza prvý. Lezenie pekné, jedna dĺžka krajšia ako druhá.

Pondelok ráno, v robote nám konečne akceptovali projekt, ľudia na dovolenkách, takže roboty je pomenej. Rišo náš projektový manažér nás teda vyzýva, že máme brať dovolenky, všetko bude schválené. Mne netreba hovoriť dvakrát a hneď dám veci do pohybu. Destinácia jasná (nie Jasná), ide sa domov !

Na náhody neverím, všetko sa deje tak ako má a z nejakého dôvodu. Tento počin nazývam aj najlepšia túra v živote, do tohoto dňa, pol roka neskôr. Asi aj zostane do konca života 🙂 Žiadny mordor, extrémy, výkony, nič také. Nie nie, len šťastná zhoda náhod, jaj a podmienky boli tiež fajné.