Posádka
Petra, Pali, Miloš
Večerné plánovanie bolo pred posledným dňom celkom jednoduché. Chcelo by to nejakú poriadnu túru, nejakú peknú bodku. Teda nejaké lezenie a potom hrebeňovka.
Na raňajky obžerstvo, klasika. Posádka nastúpená pred chatou o sedem pätnásť. Plány sú ambiciózne. Stredom steny na Jahňací štít a doraziť to Karbunkulovým hrebeňom na Jastrabku. Samozrejme musíme mať vypracovaný časový harmonogram. Múdra knižka píše, že nástup sedemdesiat minút. Petra sa večer len usmievala na toto číslo. Šesťdesiat osem minút a sme pod nástupom 🙂 A to šla Petra dnes na ťažko 🙃
Bleskovo sa vystrojíme a Petra nalieza. Vhĺbenie je mokré, tak lezie vedľajším pilierom. Počujem nejaké ochkranie, krochkanie a vravím sebe si, že no, toto zase bude radosť s mojimi krátkymi nohami. Snažíme sa to s Palim obabrať mokrým vhĺbením, no nedarí sa. Čo už, horsa na pilier. Nejako to vyrajbem a doliezam do prvého štandu. Petra klasicky začala záhradnícke a terénne práce v štande. "Miloš, skús zhodiť tento blok". Chytám skalu, ťahám... a nič. "Poriadne, veď si nejaký chlap" 😌 Ťahám ešte raz. Niečo sa pohlo. Ťahám tretí krát... kamééééň ! Skala veľkosti Loktibrady letí do doliny. Ešte zhodím jednu, vytrhám nejaké trávky a Petra konečne môže zaspávať s kľudom.
Pali ťahá ďalšiu dĺžku a Petra vyfasovala jeho nie najmenší batoh. Celkom zaujímavý pohľad na Petru lezúcu s batohom širším ako ona sama. Zdá sa mi, že sa s ním trochu trápi v komíniku. Trápenie je asi silné slovo, ale nejaké nadávky tam ušli. Je to ale celkom mokré.
Posledná dĺžka a idem ťahať ja. Trojkový terén, trávičky, kúsok skalky. Zakladám prvý čok v živote kúsok nad štandom. Onedlho sa ukázalo, že bude erárny. Na to musíš mať proste talent 🙂 Našťastie bol môj, tak ma to až tak nesralo. You win some you lose some. Inštrukcie boli urobiť štand na slučke niekde okolo vežičky. Celkom ma prekvapilo a potešilo, keď som objavil vŕtaný štandík. Petra dolieza za mnou, Pali tam chvíľu neúspešne bojoval s mojim čokom. Petra je viditeľne nasraná 😅 Som tam natiahol riadny cik cak 🙄
Prezúvame do civilu a fičíme kúsok hore na Jahňací. Obdivujem môj milovaný kopček, princeznú, perlu tatier, Vysokú. Na vrchole sa premotáme okolo vyvoňaných tursitov, robíme svojku a bežíme ďalej.
Boríme sa šutroviskom popod hrebeň do Belasej štrbiny. Môže začať Karbunkulový hrebeň. Toto mám rád, hrebeňovky sú moja láska. Výhľady neskutočné na všetky strany. Belianske tatry, za nami Bicycle peak, Búdka a Vidlový hrebeň. Joj vidlový hrebeň, ešte chvíľu počkám, ale chytíme sa za pačesy 🙃
Lezieme hrebeňom, sprava, zľava, pár výšvihov hore po vežičkách hore, ale väčšinou dole. Mihnutím oka sme na Malom Kolovom. Nezastavujeme, vyzerá, že Peťa chytila druhý dych. Neprešla ani hodina od nástupu a mi zlaňujeme do Jastrabieho sedla. Trochu som smutný, že už je koniec. Nič no dám si to niekedy správnym smerom 😄
Ideme ešte cvičiť techniku krátkeho lana. Pali ide prvý ja leziem za ním. Terén je celkom jednoduchý, takže je to trochu nuda, ale snažím sa nejako si to všetko zapamätať, myslím, že to využijem niekedy v budúcnosti. Našťastie rýchlo končíme, balíme laná a posledný výšvih na Jastrabku môže začať. Sme tam rýchlo, bájna madona nás víta. Privítame sa s ňou vášnivým bozkom, či len letmým dotykom. Povinná svojka a zlezieme kúsok nižšie, kde vyzliekame haraburdie a dopĺňame energiu. Pomaličky schádzame dolu na chatu s vidinou vytúženého studeného pivka v teplom pohári. Všetci sme spokojní, Petra azda najviac lebo dala už aj ona Rozbuchovu túru 🙂 A s prehľadom, s Palim sme stíhačky alebo ako Petra vraví, nerváci 😀
Dofičíme na chatu, Pali ide pre pivko. Ešte kým sa vráti začínajú padať prvé kvapky, tomu vravím načasovanie. Opäť skvelý deň, škoda že posledný
Ale samozrejme ešte nás čaká posledná noc a tá je vždy najlepšia 🙂 Ešte pred večerou naše osadenstvo doplnili zmoknuté Fredy a Lily. Navečierame sa a zábava môže začať. Pivo tečie dolu gágormi prúdom. Aby nebolo málo, tak na stole pristáli horčeky. Presúvame sa dolu do baru. Dnes je tu živo na moj veru, rozlúčka so slobodou 😒 Debatujeme s Fredy a Lily o našich dobrodužstvách. Horčeky boli vystriedané Lukášovým svadobným kalvadosom. Začínam mať celkom dosť, ale treba vydržať lebo noc bude dlhá a o polnoci nás čaká zlatý kliniec sústredenia. Kalvados sa minul a Lukáš sa pýta, či poznáme brnčalovicu 😆 Vravím, že nie. Ledva dopoviem a už predomnou stojí poldecáčik so zlatistým obsahom. Privoniam, vravím si mňam do pítchi a vzápätí sa stráca v útrobách. To som tu celý týždeň pil horec, keď majú toto ? Lukáš je tiež veselá kopa a má kopu historiek z lezenia s Peťou. Len neveriacky počúvam čo všetko zažili. Pred polnocou treba samozrejme ešte zrobiť duolingo kým som ako tak pri zmysloch, tak sa strácam pred chatu hľadať internety. Vraciam sa pol hodku pred polnocou, ešte stíham jedno pivko a zápražku. Bežím rýchlo na wecko. Brnča je dosť progresívna a wecká sú unisex. Ako tak čúram, tak vedľa počúvam ako sa rozprávajú dve Poľky niečo v zmysle, videla si toho pekného chlapca ? Umývam si ruky, keď jedna vyjde z kabínky. Pozerám na ňu cez zrkadlo, ona na mňa, vyvalí oči a vraví "Agnieszka, to on jest !" Už vypúlim oči aj ja a rozmýšľam či jej náhodou netoto 🤣 Weird flex, but ok 😅 Neni čas sa tu obkuskávať s Poľkami, tak utekám hore, polnoc je zadverami. Rýchlo na izbu pre veci a plesová sezóna môže začať ! Ale detaily si už nechám pre seba 🙂 Zážitok do konca života.
Vrátime sa do baru, kde spoločnosť naďalej robí brnčalovica, veselé, ale aj smutné príbehy z hôr. O druhej ráno nás Frlajs vykopen z baru. Našťastie, mám celkom dosť 🥴 Na izbu sme prišli výnimočne poslední. Ideme ešte umyť zuby, kde stretávame Lukáša a do tretej ráno tam debatujeme 🙃 Zaspávam o pol štvrtej, budík na šiestu, treba sa pobaliť. Hlavne tie opice ako sa v programe písalo. Ráno veľmi ťažké, veľmi veľmi. Na chate sa ešte motkáme do jedenástej. Naháňame uviaznutého vtáka, študujem lezeckých sprievodcov a idem ešte s malou dušičkou vyplatiť účet za celý týždeň 😶
Všetko dobré sa raz musí skončiť. Už od začiatku tohoto kurzu som súfal, že sa dostanem až do Tatier, to bol vlastne dôvod, prečo som sa prihlásil. Takže som neskutočne vďačný, že sa to podarilo. Veľká vďaka za všetko Petre a Palimu boli to super parťáci. Prepáčte, že som chrápal 🙃
