Valhalla na Žeruchách

By maros, 5 September, 2024
Dátum
11.07.2024
Posádka
Petra, Pali, Miloš

Ako každý večer je úlohou mňa a Paliho vybrať cestu na ďalší deň. Predpoveď počasia je dosť zlá. Zvrhnúť sa to má už okolo jedenástej. Vyberáme teda nejakú ľahšiu a rýchlejšiu cestu. Každopádne človek mieni Pán boh mení. Rozumej Petra mení 😅 O ceste knihou sme sa už bavili viacej večerov, vraj veľmi pekná cesta a chcela aby sme ju preliezli celú až na vrchol. Vraj sme rýchli, tak by sme to mohli stihnúť.

Raňajky opäť rýchlovica a vyrážame. Pod stenou sme cubidup. Pali nalieza. Lezenie ozaj krásne, jedno ťažie miesto a už pozerám do knihy. Krásnu kút. Ozaj nádhera, rozplývam sa, toto mám rád. Zo steny vidiíme druhé mužstvo, Petra a Elu, ktorí s nami ráno vyrážali. Štand nad knihou je taký trochu divný, nepohodlný. S Palim snívame o káve a rýchlo volám otcovi, či žije kocúr. Štvrtú dĺžku ťahá Peťa, chvílu lezieme simulatánne. Taká dĺžka, že kosodrevina, trávky, ale miestami pekné vaničky. Začínajú padať prvé kvapky. Krátky spust a musíme sa skryť pod skalou. Nad hlavami hromy blesky, padajú krúpy, no heavy metal. Petra vyťahuje celtu z lekárničky a rýchlo sa skrývame pod ňu. Krúpy mi masírujú trčiaci chrbát a nechty ako držím celtu. Trasiem sa ako osika, Petra tiež, ale morál máme dobrý. Krúpy trochu ustali, tak sa rýchlo prezúvame a ideme ďalej. Opäť zaštandujume pod skalou, prichádza druhé kolo valhally. Vo vedľajšom žľabe sa urbil vodopád. Počul som už o tom z Petrinho rozprávania, ale vidieť to na vlastné oči, zimomriavky. Po chvíli sa opäť šplháme mokrou skalou smer vrchol. Vrcholovú fotku vynechávame a šmýkame dolu.

Stretáme družstvo z rána, trochu im pokazíme romantiku v bivaksaku. Pridávajú sa k nám. Petra bleskovo nachádza štand a montuje zlaňák. Stále prší. Petra ide dole prvá ja za ňou. Prúsik sa mi konštantne zasekáva na mokrých lanách. V jednom momente zlaňujem rovno cez vodopád, ktorý sa valí žľabom. Ledva sa dotrieskam dole za Peťou. Čakáme na zyvšok družstva no prichádza tretie kolo krupobytia. Pali je našťastie dostatočne duchaprítomný, aby počkal hore, kým to trochu ustane. Čakáme teda pod skalným prahom, ktorý nás ako tak chráni pred padajúcimi kameňmi. Trasieme sa od zimy. Dorazí Pali a Petra ma spúšťa dole. Opäť kvalitný kaňoning. Pristávam na trávach a pozerám na zostupový chodníček, fuh, už žiadne zlaňáky. Počkáme na celé družstvo a cupkáme dole chodníčkom ku veciam.

Pali vylieva vodu so skrytého ruksaku a balíme vercajch. Zostup tiež nič moc, z chodníku sa stal potok. Prichádzame na chatu, prelečieme sa a veci rozložíme po celej izby na sušenie. 
A potom už len klasika, pivko, prvé, druhé, tretie...

Koniec koncov, dobrý deň, plno nových skúseností. Najkrajšia lezecká dĺžka doposiaľ a najsilnejší zážitok na horách ever. Netreba to však brať na ľahkú váhu, v neďalekej Monkovej doline táto búrka zobrala niekoľko životov. Našťastie Petra je profesionál a pod jej vedím som nemal pochybnosti ani na sekundu. Byť tam sám resp. s niekým menej skúseným, no, neviem čo by som si počal. Petre patrí veľká vďaka. 

Tento deň by sa dal opísať Rozbuchovou obľúbenou hláškou "Nie je dôležité, či je zážitok pozitívny alebo negatívny, hlavne, že je intenzívny !"